Medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, ktorí sú skúšaní chorobou – je to pomazanie chorých: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí” (Mt 9,12). Ježiš – Boh je tým lekárom, ktorý má moc uzdraviť telo i dušu človeka. Mnohí za ním prichádzali, aby sa ho mohli dotknúť, „lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých” (Lk 6,19).
V chorobe a utrpení spoznáva človek svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť, ale tento stav mu môže zároveň pomôcť vo vnútornom dozrievaní: spoznáva, čo je v živote nepodstatné a obracia sa k tomu, čo je dôležité. Choroba veľmi často donúti človeka hľadať Boha a vrátiť sa k nemu. Je potrebné sprostredkovať chorému stretnutie s Kristom prostredníctvom modlitieb a sviatostí, ktoré v osobe Ježiša Krista vysluhuje kňaz. Ide o sviatosť zmierenia, sviatosť pomazania chorých a Eucharistiu ako viatikum (pokrm na cestu).
Sviatosť pomazania chorých sa udeľuje vkladaním rúk a pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo iným náležite posväteným rastlinným olejom, pričom sa hovorí: “Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasía milostivo posilní. Amen.”
Riadnym vysluhovateľom sviatosti pomazania chorých je kňaz.
Účinky pomazania chorých
- milosť posilnenia, pokoj a odvahu trpezlivo znášať utrpenia, chorobu alebo starobu;
- spojenie s Kristovým utrpením pre dobro chorého i pre dobro Cirkvi;
- prijatie duchovnej úľavy – chorý je akoby zasvätený Bohu v Kristovom utrpení;
- dar Ducha Svätého premáhať ťažkosti;
- posilňuje dušu proti pokušeniam Zlého;
- odpustenie hriechov, ak chorý už nemohol prijať sviatosť pokánia;
- príprava na poslednú cestu – na prechod do večného života;
- prinavrátenie zdravia, ak to slúži pre spásu človeka;
- nezastupuje medicínu a lekárov, ale vovádza chorého do svetla lásky a života Ježiša Krista.
Kto a kedy ju môže prijať?
- Pred operáciou sa pomazanie môže udeliť vždy, keď ide o vážnu chorobu (diagnózu) alebo operačný zákrok je náročný a nebezpečný.
- Chorí, ktorých zdravotný stav je natoľko vážny, že sú v ohrození života.
- Starší ľudia, ktorí značne upadli na sile, hoci nie sú vážne chorí. Po 60. roku života môže prijímať človek túto sviatosť každý rok.
- Deti, ktoré sú vážne choré, keď užívajú rozum natoľko, že ich to môže posilniť.
- Človek v bezvedomí alebo ak prestal užívať rozum, ak je predpoklad, že keby bol pri vedomí, ako veriaci by si ju žiadal.
Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po prijatí pomazania vyzdravel a znova upadol do ťažkej choroby, alebo ak sa počas trvania tej istej choroby jeho stav ešte viac zhoršil.
Človekovi, ktorý už zomrel sa sviatosť neudeľuje! Ak kňaza volajú k človekovi, ktorý už zomrel, nech prosí zaňho Boha, aby mu odpustil hriechy a milostivo ho prijal do svojho kráľovstva; pomazanie mu však už neudelí.
Miesto slávenia
Kostol
- Sviatosť pomazania chorých sa v našej farnosti vysluhuje raz za rok a to spoločne pre všetkých chorých pri svätej omši. Zvyčajne to býva na Medzinárodný deň chorých – 11. februára.
- Vždy na požiadanie veriaceho pred svätou omšou alebo po nej.
Doma
Ak sa vysluhuje sviatosť doma, je potrebné pripraviť:
- stôl prestretý čistým bielym obrusom;
- kríž,
- horiacu sviecu.
Kým príde kňaz, je vhodné zotrvávať pri chorom v modlitbe. Je pekné, ak sa pri vysluhovaní tejto sviatosti chorému, zhromaždia aj ostatní členovia rodiny.
Pozvanie kňaza
Aspoň raz v roku je potrebné zavolať kňaza ku chorému, ktorý už nemôže navštevovať bohoslužby. Najlepšie pred Vianocami alebo Veľkou nocou.
K ťažko chorému volajte kňaza čím skôr. Veď práve táto sviatosť prináša chorému pokoj, silu a odvahu na premáhanie bolesti a ťažkostí. Zaopatrenie a prijatie sviatosti pomazania chorých netreba odkladať pri zhoršení zdravotného stavu. K ťažko chorému resp. starému človekovi treba zavolať kňaza. Môže od toho závisieť spása duše Vášho zomierajúceho príbuzného. Je to v tej chvíli najväčší skutok milosrdenstva a pomoci pre jeho dušu.