Svätý arský farár Ján Mária Vianney hovorí: “Kňaz pokračuje v diele vykúpenia na zemi… Keby sme správne pochopili, čím je kňaz na zemi, umreli by sme – nie od strachu, ale z lásky… Kňazstvo, to je láska Ježišovho srdca…”
Posvätný stav (ordo) je sviatosť, vďaka ktorej sa Kristus zveril svojim apoštolom, neprestajne pôsobí v Cirkvi až do konca vekov: je to teda sviatosť apoštolskej služby. Má tri stupne: episkopát (biskupi), presbyterát (kňazi) a diakonát (diakoni).
V ekleziálnej službe vysväteného služobníka je prítomný vo svojej Cirkvi sám Kristus ako Hlava svojho Tela, Pastier svojho stáda, Veľkňaz vykupiteľskej obety a Učiteľ pravdy. Cirkev to vyjadruje tvrdením, že kňaz mocou sviatosti posvätného stavu koná in persona Christi Capitis (v osobe Krista Hlavy).
Mocou sviatosti posvätného stavu majú kňazi účasť na univerzálnych rozmeroch poslania, ktoré Kristus zveril apoštolom. “Duchovný dar, ktorý kňazi dostali pri vysviacke ich nepripravuje na nejaké obmedzené a úzko ohraničené poslanie, ale na veľmi rozsiahle a všeobecné poslanie spásy (až po samý kraj zeme),”v duchu pripravených hlásať evanjelium kdekoľvek.”
Podstatný obrad sviatosti posvätného stavu, sa pre všetky tri stupne skladá z vkladania rúk biskupa na hlavu svätenca, ako aj z osobitnej konsekračnej modlitby, ktorá vyprosuje od Boha zoslanie Ducha Svätého a jeho darov, primeraných vykonávaniu služby, pre ktorú je kandidát vysvätený.
Vysluhovateľ sviatosti
Keďže sviatosť posvätného stavu je sviatosťou apoštolskej služby, biskupom ako nástupcom apoštolov prináleží prenášať tento “duchovný dar”,”apoštolskú siatbu.”Platne ordinovaní biskupi, t.j. tí, čo sú v línii apoštolského nástupníctva, platne udeľujú tri stupne sviatosti posvätného stavu.
Prijímateľ sviatosti
- Jedine pokrstený muž (vir) platne prijíma posvätnú ordináciu.
- Nikto nemá právo prijať sviatosť posvätného stavu. Nikto si nemôže osobovať tento úrad. Do neho povoláva iba Boh.
- Všetci vysvätení služobníci Latinskej cirkvi, s výnimkou trvalých diakonov, sa normálne vyberajú spomedzi veriacich mužov, ktorí sú slobodní a chcú zachovávať celibát “pre nebeské kráľovstvo”. (Mt 19,12) Sú povolaní, aby sa s nerozdeleným srdcom zasvätili Pánovi a “jeho veciam”, a teda celí sa dávajú Bohu a ľuďom.
Účinky sviatosti kňazstva
- nezmazateľný znak – duchovný charakter; sviatosť nemožno opakovať, ani udeliť iba na istý čas;
- milosť Ducha Svätého – je milosť pripodobnenia sa Kristovi Kňazovi, Učiteľovi
a Pastierovi, ktorého služobníkom sa kňaz stáva; - posvätná moc- pre službu spoločenstvu